Vigil sa vyberá do sveta

Je 11. novembra 2017 a o pár dní sa spustí predaj môjho románu Vigil v anglickom jazyku.

Do dnešného dňa som si to asi ani poriadne neuvedomila, ale práve dnes sa ma môj blízky priateľ spýtal:

„Monika, tešíš sa na spustenie predaja svojej knihy v angličtine? Je to pre teba výnimočné, však?“

Priznám sa, že až tieto jeho otázky ma priviedli k tomu, aby som sa trochu zastavila a opustila vír udalostí okolo mňa.  Prinútilo ma to trochu popremýšľať.

Haló? Je to naozaj pravda? Fakt sa to deje?

Potom som si spomenula na malú Moniku, ktorá už v útlom detstve všetky svoje čmáranice a básničky starostlivo skladala, uprostred zošívala niťou a vytvárala im “titulné” stránky. Svoje “knihy” potom ukladala do knižnice rodičov medzi Bedárov, Búrlivé výšiny, či Dobytie Bastily. Predstavovala si, že sa raz stane slávnou spisovateľkou a podľa jej kníh sa budú nakrúcať slávne filmy. Ako desaťročná si dokonca napísala svoju ďakovnú reč pri odovzdávaní Oscarov.

Zasmiala som sa a pokúsila som sa spomenúť aspoň na niečo z toho poďakovania. Lovila som v pamäti a viem celkom iste, že som (samozrejme) ďakovala Bohu, rodičom a Alainovi Delonovi za to, že prijal rolu princa a že sa mi s ním spolupracovalo výborne.

Premkol ma zvláštny pocit, že to, čo sa deje v týchto dňoch, je vlastne úplne prirodzené a normálne. Veď takto som si to predsa predstavovala.

Vigil vznikol za veľmi zvláštnych okolností. V tom čase som bojovala už pár týždňov s vysokými horúčkami a nemohla som sa venovať svojej bežnej práci. V podstate všetky moje literárne diela vznikli za zvláštnych okolností a vo veľmi zvláštnych podmienkach…

Prvú knihu poviedok s názvom Utajené skutočnosti som písala v najťažšom období svojho života, kedy mi išlo doslova o život, ďalší román Bruno v hlavě vznikol vo “vyhnanstve” v Prahe, Aluni, ktorej čas vydania ešte stále nenadišiel, vznikla vo väzení a Vigil bol dôsledok horúčok.

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale už od prvej chvíle žil tento román svojím vlastným životom. V niečom bol iný, než moje predošlé diela. Bez toho, aby som do čohokoľvek a akokoľvek zasahovala, sa ho začali ujímať a pracovať s ním spočiatku moji priatelia a po krátkom čase aj vydavateľ. Dostávala som len z času na čas informácie, čo sa s ním deje a čo ho ešte čaká. Sama som zvedavá, aká bude jeho ďalšia “cesta”.

Som nadšená predovšetkým z toho, že Vigil sa páči ľuďom, na ktorých mi záleží. Človek by si mohol povedať, že vydávať sci-fi príbeh na americkom a anglickom trhu je ako nosiť drevo do lesa. Celý svet je zaplavený fantasy a sci-fi príbehmi. Čím ešte môžem prispieť ja, začínajúca spisovateľka z malého Slovenska?

Fascinuje ma dôvera, ktorú do mňa a môjho diela vložil môj vydavateľ. Asi to teda nebude úplná hovadina.  Niečo na tom Vigilovi zaujímavé musí byť! ☺

Mám okolo seba hŕstku ľudí, s ktorými občas zdieľam informácie o mojej tvorbe. Nedávno sme spolu konštatovali, že čo sa týka Vigila, udialo sa vždy všetko tak, ako som si to niekde v kútiku duše želala. Naozaj všetko.

Aj teraz si želám zopár vecí, ale nebudem o nich písať… Nechám Vigila “žiť” a nechám ho, aby mi v krátkej budúcnosti jasne ukázal, či je moje písanie hodné publikovania na tak obrovskom trhu, na aký o pár dní vkročí. Držím mu palce!